Zlo medzi nami
Dlho som zvažovala, či napísať tento príspevok. O tom, že ľudská zloba je bezhraničná, som vedela, len som netušila, že sa dotkne aj nás.
Koncom minulého roka sa začal v našom okolí pohybovať travič. Upozornila ma na to kamarátka psíčka. Našli sa aj otrávené návnady aj mäso s klincami. Skončilo venčenie na voľno, bála som sa ...
Potom sa situácia upokojila a opäť sa babuľky mohli naháňať a voľne behať. Užívali sme si to, až do toho osudného dňa.
Ráno sme si urobili tradičný okruh, nechala som ich doma a keď som sa vrátila z práce, tak som ich našla ležať. Ťažko dýchali, nevládali sa ani pohnúť . Úplne som zamrela, srdce mi chytila ľadová ruka. Bežala som s nimi na veterinu, ale už im nedokázali pomôcť. 13. január bude asi navždy pre nás čierny dátum .
Neviem, komu boli určené jeho otrávené návnady, či psíkom, alebo mačkám, ktoré sa pohybujú po sídlisku. Viem len to, že ten kto to urobil je duševne chorý človek, ktorý ublížil nevinným.
Už je to nejaký čas, ale stále keď vidím vysmiatu špiciu tváričku, tak mi je to veľmi ľúto. Mali ešte kopu rokov pred sebou a kvôli nejakému zatrpknutému, duševne chorému človeku v bolestiach odišli z tohto sveta .....
